Inflácia v eurozóne: Návrat k stabilite sprevádzaný pretrvávajúcimi rizikami

Európska únia zažila v posledných rokoch výrazné výkyvy v cenových hladinách – od deflačného obdobia až po prudký nárast cien. Dnes sa ukazovateľ inflácie opäť pohybuje blízko cieľa, ktorý si určili centrálne banky. Otázka však znie: Je inflačný cieľ vo výške 2 % ročne skutočne optimálny, alebo by sme mali prehodnotiť jeho zníženie? 

Vo väčšine krajín EÚ, vrátane Česka, sa ročná miera inflácie približuje k dvojpercentnej hranici. Niektoré štáty, ako Litva, dokonca zaznamenali pokles pod 1 %, kým napríklad na Slovensku sa inflácia drží nad úrovňou 3 až 4 %. Priemerné hodnoty v rámci EÚ sa však nachádzajú tesne nad stanoveným 2-percentným cieľom centrálnych bánk, pričom priemer eurozóny už túto hodnotu dosiahol. 

Je to dobrá správa? Odpoveď závisí od perspektívy. Po nepríjemnej skúsenosti s nedávnym obdobím mimoriadne vysokej inflácie, ktorá sa v niektorých krajinách vyšplhala až na dvojciferné hodnoty, predstavuje súčasné zníženie na úroveň okolo 2 % veľkú úľavu. Znamená to ochranu úspor ľudí, skutočný rast príjmov a tiež priaznivejší výhľad pre štátne financie. 

Pri detailnejšom pohľade na údaje však zisťujeme, že výzvy ešte nezmizli. Dve položky v spotrebiteľskom koši eurozóny, používanom na výpočet harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, vykazujú naďalej vysokú dynamiku rastu: nespracované potraviny a služby. V septembri dosiahol medziročný nárast cien nespracovaných potravín 4,7 % (v júli a auguste dokonca prekročil  5 %), zatiaľ čo služby zdraželi o 3,2 %. Práve sektor služieb sa už viac ako rok potýka so zvýšenou inflačnou dynamikou. 

Výrazný nesúlad medzi cenovou dynamikou tovaru a služieb možno čiastočne pripísať následkom pandémie COVID-19. Domácnosti stále disponujú rezervami, ktoré si vytvorili počas lockdownov, a teraz ich využívajú najmä na nákup služieb. Kým odložený dopyt po tovaroch bol viac-menej v súlade s odloženou výrobou, v prípade služieb to tak jednoduché nie je. Záujem spotrebiteľov o služby zostáva vysoký, no narážame na limity výrobných kapacít, predovšetkým nedostatok pracovnej sily, čo sa premieta do rýchlejšieho rastu cien než v prípade tovaru. 

Existuje účinné riešenie tejto situácie? Jednou z možností by bolo zníženie inflačných cieľov centrálnych bánk. Logika napovedá: ak sa zníži priemerný cieľ inflácie, malo by to priaznivo pôsobiť aj na infláciu služieb. Realita je však komplikovanejšia. Centrálne banky regulujú priemerný cenový vývoj, nie pohyb cien jednotlivých položiek v spotrebiteľskom koši. 

Keby sa centrálne banky rozhodli pre cieľ na úrovni jedného percenta alebo dokonca nulovej inflácie, výrazne by sa zvýšilo nebezpečenstvo, že hospodárstva skĺznu do deflácie, v najhoršom scenári do deflačnej špirály. Potlačená ekonomika by mohla ľahko smerovať k recesii. 

Toto riziko bolo reálne prítomné v eurozóne počas posledného desaťročia po utlmení finančnej krízy. Prečo teda znovu zavádzať niečo, čo by prinieslo rovnakú hrozbu? Okrem toho by časté prehodnocovanie inflačného cieľa podľa aktuálnej situácie priamo odporovalo kľúčovému princípu menovej politiky, a v skutočnosti aj hospodárskej politiky ako celku. Tým je zabezpečenie predvídateľnosti ekonomického prostredia. Z tohto dôvodu bude pravdepodobne efektívnejšie prekonať súčasné ťažkosti a vyčkať, kým opadne zvýšený dopyt po službách, ktorý je odkazom pandémie COVID-19. 

České a slovenské zbrojovky zažívajú renesanciu a obnovujú historické prepojenie

03.10.2025

Pred rozpadom malo Československo povesť tradičného výrobcu a vývozcu zbraní a zbraňových systémov. Táto tradícia siaha minimálne do čias prvej Československej republiky. Po páde totalitného režimu tento sektor upadol spolu s koncom studenej vojny. Medzi širokou verejnosťou sa dokonca rozšíril mýtus, že bývalý prezident Václav Havel zatvoril zbrojné továrne na [...]

Aké výhody získajú držitelia akcií a potenciálni investori z aliancie Nvidia a AMD s vládou USA?

14.08.2025

V pondelok Biely dom ohlásil zásadné partnerstvo medzi USA a dvoma popredným technologickými gigantmi – Nvidia a AMD. Dôsledkom negociácií je fakt, že obidve firmy opätovne získajú exportné licencie na distribúciu svojich kľúčových čipov do Číny. Amerika na oplátku získa 15 % podiel z ich výnosov z daného regiónu. Pre investorov z tohto scenára vyplýva zásadná [...]

Prešlo tri a pol dekády od spustenia liberalizácie cien v bývalom Československu. Kto mal vtedy doma pod vankúšom skrytých v prepočte 1000 eur, má dnes už len 165 eur

24.07.2025

Je presne 35 rokov od momentu, kedy obyvatelia Československa prvýkrát pocítili na vlastnej koži, čo znamená inflácia. 9. júla 1990 bola zrušená takzvaná záporná daň z obratu, ktorá v podstate nebola ničím iným než dotáciou pre výrobné subjekty, ktorá im umožňovala predávať svoje produkty za ceny nižšie ako boli ich skutočné náklady. Aj keď táto prvotná cenová [...]

fico, orban

Pomohol Orbán v USA aj Ficovi? Slovensko zrejme môže naďalej počítať s ruskou ropou

08.11.2025 19:42

Odmietame platiť viac, lebo sa prijímajú nejaké ideologické rozhodnutia, povedal Fico v relácii STVR Sobotné dialógy.

Florida Crash

Šofér auta unikajúceho pred políciou narazil v Tampe do baru, hlásia štyri obete

08.11.2025 18:52

Osem ľudí utrpelo zranenia a ich stav je už stabilizovaný.

Donald Trump / Viktor Orbán /

Nevedia, na čom sa dohodli? Szijjártó hovorí o neobmedzenej výnimke na ruské energie, z Washingtonu znie čosi iné

08.11.2025 18:34, aktualizované: 18:59

Podľa MTI sa výnimka vzťahuje na plynovod TurkStream a ropovod Družba.

biden, trump

Trump podľa exprezidenta Bidena zničil Biely dom aj demokraciu

08.11.2025 17:54

„Vedel som, že Trump sa chystá zničiť krajinu, ale musím priznať, že som netušil, že tak spraví demolačnou guľou,“ povedal Biden.

annasuhajdova

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 7574x
Priemerná čítanosť článkov: 842x

Autor blogu

Kategórie