Emisie dlhopisov v objeme presahujúcom 300 miliárd dolárov — to je ambícia, ktorú si pre tento rok stanovili najväčšie technologické spoločnosti na svete. Za touto astronomickou sumou sa skrýva otázka zásadného významu: je takéto masívne zadlžovanie sa v období rekordných ziskov premysleným ťahom na zabezpečenie vedúceho postavenia v umelej inteligencii, alebo ide o riskantný hazard so stabilitou trhov, ktorý investori zaslepení technologickým nadšením odmietajú vidieť?
Výstavba digitálnej infraštruktúry pohltí stovky miliárd
Koreňom tejto vlny zadlžovania sú prudko rastúce kapitálové výdavky (CAPEX) na výstavbu dátových centier a nákup vysoko špecializovaných čipov. Číselné vyjadrenie týchto investícií, ktoré zachytávajú aktuálne analýzy sprostredkované CNBC, je ohromujúce — celkové kapitálové výdavky najväčších „hyperscalers“ by v tomto roku mali prekonať hranicu 700 miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 60 %. Alphabet — materská spoločnosť Googlu — si predsavzal takmer zdvojnásobiť svoje výdavky z 91 miliárd v roku 2025 na 185 miliárd dolárov v roku 2026. Miesto toho, aby tieto náklady pokrývali výlučne z interných zdrojov, čo by mohlo zaťažiť ich okamžitú likviditu, obracajú sa na dlhopisové trhy. Takýto postup im dovoľuje rozložiť investičné výdavky v čase a súčasne vyhovieť výraznému apetítu investorov po kvalitných korporátnych dlhových papieroch. Banka UBS odhaduje, že kumulatívny objem dlhu prepojeného s AI a technologickým sektorom by mohol v roku 2026 dosiahnuť 1 bilión dolárov.
Konkrétnym dôkazom tohto trendu je Meta, ktorá v októbri 2025 bez väčších problémov predala dlhopisy v hodnote 30 miliárd dolárov. Prístup k vonkajšiemu financovaniu sa tak stáva rovnako nevyhnutnou konkurenčnou výhodou ako disponovanie tými najvýkonnejšími procesormi.
Rekordný dopyt po dlhopisoch Alphabetu
Najväčší rozruch v rámci tohto trendu spôsobil v posledných dňoch konglomerát Alphabet. Minulý týždeň spoločnosť uzavrela emisie na amerických, britských a švajčiarskych trhoch s celkovou sumou 31,51 miliardy dolárov. Obzvlášť nápadný bol záujem v Spojených štátoch, kde sedemdielna séria nezabezpečených dlhopisov v objeme 20 miliárd dolárov zaznamenala dopyt na úrovni 100 miliárd dolárov. Britský trh priniesol ešte výraznejší kontrast — storočný dlhopis v hodnote 1,4 miliardy dolárov vzbudil takmer desaťnásobne vyšší záujem, než bola ponuka. Tento enormný nepomer odráža presvedčenie investorov o dlhodobej sile spoločnosti: sú ochotní čakať na splatenie až do roku 2126, čo je jasný prejav viery v jej trvalú životaschopnosť.
Riziká, ktoré trh ochotne prehliada
Za optimistickou fasádou sa však skrýva znepokojujúci rys — štruktúra týchto emisií nesie znaky fenoménu „covenant-light“. V praxi to znamená, že dlhopis nemajú bežné ochranné ustanovenia, ktoré štandardne chránia veriteľov pred nepredvídanými zmenami v riadení spoločností. V prípade papierov vydaných Alphabetom, Metou či Oracle chýba napríklad doložka o ochrane pri zmene kontroly, vďaka ktorej by mohli investori žiadať predčasné splatenie v prípade akvizície alebo hĺbkovej reštrukturalizácie.
Investori tieto slabiny zatiaľ zámerne ignorujú — firmy tohto kalibru považujú za natoľko finančne robustné, že nepotrebujú zmluvné obmedzenia. Napriek tomu tu vyvstáva znepokojivý precedens. Keď si mäkké podmienky emisie presadia hráči s najvyšším ratingom, je pravdepodobné, že rovnaké požiadavky začnú vznášať aj spoločnosti s podstatne horšou kreditnou históriou.
Celá debata | RSS tejto debaty