Ako investovať a zvýšiť svoj finančný majetok

Je presne 35 rokov od momentu, kedy obyvatelia Československa prvýkrát pocítili na vlastnej koži, čo znamená inflácia. 9. júla 1990 bola zrušená takzvaná záporná daň z obratu, ktorá v podstate nebola ničím iným než dotáciou pre výrobné subjekty, ktorá im umožňovala predávať svoje produkty za ceny nižšie ako boli ich skutočné náklady. Aj keď táto prvotná cenová „harmonizácia“ týkajúca sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín bola kompenzovaná sociálnou dávkou, obyvatelia Česka a Slovenska po prvýkrát v roku 1990 zakúsili, čo znamená 10 % strata kúpnej sily peňazí.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že to neznamená, že československá koruna nestrácala svoju hodnotu už oveľa skôr. Práve opačne, hoci cenové hladiny zotrvávali počas dlhých období nominálne rovnaké, skrytá inflácia pôsobila v centrálne plánovanom hospodárstve o to silnejšie. Prejavovala sa hlavne prostredníctvom nedostatku tovarov a s tým spojenej alternatívnej ekonomiky (čo boli fenomény ako podpultový obchod a klientelizmus) a rovnako aj čiernej ekonomiky (od korupcie až po tuzexové certifikáty na čiernom trhu). Ďalším prejavom bola nízka kvalita a nemožnosť zabezpečiť k produktu služby na primeranej úrovni. Výrobky sa napríklad ťažko reklamovali, kvalita práce personálu v obchodoch a obsluhy bola otrasná, nehovoriac o neexistujúcich službách ako dovoz nákupov domov či primeraných a zmysluplných informáciách o tovare. Špecifickým problémom bola následne tragická kvalita balení a „expozícia“ tovaru v predajniach.

Cenové hladiny sa takto od polovice roku 1990, čiže prvého roku po páde socialistického režimu, začali viac približovať realite výrobných nákladov a tvorby zisku producentov. Prudká inflácia sa však stala jedným z najkritickejších míľnikov pre úspešnosť celej ekonomickej transformácie.

Takmer úplná liberalizácia cien prebehla k 1. januáru 1991 a v priebehu tohto roku cenová hladina stúpla o 56,6 percenta. V nasledovných rokoch sa napriek tomu darilo infláciu v Československu a potom v Českej republike aj na Slovensku znižovať. Už v roku 1992 sa približila k 10-percentnej úrovni (11,1 %). Osamostatnenie však Slovensku prinieslo nárast inflácie na 25 %. To bola viac ako dvojnásobná hodnota oproti Českej republike (10,3 %). Následne sa predpokladalo, že rozhodujúcu časť ekonomickej transformácie máme už za sebou a inflácia by sa aj vďaka zodpovednej fiškálnej a monetárnej politike nemala opäť dostať nad dvojcifernú hranicu. V Česku sa to s výnimkou roku 1997 skutočne podarilo, na Slovensku však nie. Konkrétne vyše 10 % bola inflácia v rokoch 1999 aj 2000. Následne úroveň inflácie podstatne poklesla a privykli sme si na to, že sa pohybuje v blízkosti nuly, ba dokonca v niektorých rokoch bola záporná, čiže ceny v priemere všeobecne klesali. A potom prišiel rok 2022 a všetko bolo inak.

Energetická kríza odštartovala po rokoch novú fázu vysokej inflácie

Energetická kríza, ktorá predznamenávala vojenskú agresiu Ruska, urýchlila už v roku 2021 rast cenových hladín. Nakoľko však explodovala až v jeseni, cenový skok sa v tomto roku ešte nestihol úplne pretaviť do hospodárstva a inflácia sa v ročnom priemere zvýšila na 3,2 %. V nadchádzajúcich dvoch rokoch to však prišlo naplno. Ročná miera rastu spotrebiteľských cien na jeseň 2022 dosiahla 15,4 %, susedné Česko na tom bolo ešte horšie s maximálnou infláciou nad 17 percent. Táto inflačná vlna, ktorá patrila v Európe medzi najvyššie, tvrdo zasiahla domácnosti aj podniky a ukázala, že dokáže ľuďom jedným úderom vymazať podstatnú časť úspor a firmám výrazne navýšiť výrobné náklady.

Komparácia Česka so Slovenskom preukazuje, že euro, ktoré sme zaviedli v roku 2009, napomohlo lepšie stabilizovať cenovú hladinu v porovnaní s českou korunou u našich západných susedov. Slovensko si však z dôvodu skutočne nižšej výkonnosti ekonomiky a väčších štrukturálnych transformácií prešlo svojim inflačným „purgátorium“ ešte pred vstupom do eurozóny. Stačí sa pozrieť na rok 2000: na Slovensku sme mali ročnú infláciu nad 12 percent, zatiaľ čo v Česku sa držala pod štyrmi percentami. V eurozóne však získali spotrebiteľské ceny na Slovensku pevnejšie ukotvenie, čo sa prejavilo aj tým, že sme si prešli rokmi 2022-23 s miernejšou infláciou.

Z tisícky zostalo len 165

Z analýzy vývoja posledných 35 rokov, ktorú realizovali naši analytici v Capital Markets, vyplýva, že jediná cesta, ako zabezpečiť svoje úspory proti inflácii, je investovanie. Investovaním však nie sú sporenia na bežných účtoch, ktorých výnos je v dlhodobom horizonte pod úrovňou inflácie. Jediné reálne investovanie s potenciálom zdolať infláciu predstavujú nákupy na kapitálových trhoch a trhoch ostatných investičných inštrumentov, ako sú napríklad nehnuteľnosti alebo vzácne kovy. K nim od roku 2009 pristúpili kryptomeny. Avšak aj investovanie môže prinášať významné straty, je spojené s rizikami, a preto musí byť vykonávané s potrebnými znalosťami, rozvážne a pokiaľ možno s istením.

Jednoducho povedané, ak nechceme, aby nám z dnešných tisíc eur zostalo za ďalších 35 rokov znovu len 165 eur (čo je dôsledok doterajšej inflácie za uplynulých 35 rokov v modelovom príklade s eurami, keďže slovenská koruna je už dávno históriou), nezostáva nám nič iné, ako sa spoliehať na vlastné sily, permanentne sa vzdelávať v oblasti finančnej a investičnej gramotnosti a dlhodobo investovať.