Zdražovanie predstavuje jeden z tých ekonomických ukazovateľov, ktoré sa dotýkajú absolútne každého – aj ľudí, ktorí bežne nesledujú dianie na finančných trhoch či sa aktívne nevenujú investovaniu. Plazivo znižuje skutočnú hodnotu hotovostných rezerv, redukuje reálne výnosy z majetku a prostredníctvom drahších vstupov alebo mzdových nákladov sa premieta do hospodárskych výsledkov firiem. Súčasné projekcie poukazujú na to, že Slovensko sa tento rok stretne s intenzívnejším rastom cien ako susedná česká ekonomika.
Česko: Konzistentný vývoj v blízkosti zdravého tempa
Prognózy pre český trh ukazujú, že zvyšovanie cien zostane v dosahu úrovní, ktoré tamojšia centrálna banka hodnotí ako žiaduce. Ministerstvo financií ČR vo svojej Makroekonomickej predikcii publikovanej v novembri 2025 počítá s priemerným rastom cien na úrovni 2,3 % v roku 2026, čo znamená jemný pokles v porovnaní s rokom 2025, pre ktorý sa odhaduje 2,4 %.
V súlade s týmto výhľadom je aj odhad Českej národnej banky (ČNB), ktorá predpokladá pre rok 2026 infláciu 2,2 % a za uzavretý rok 2025 projekciu 2,5 %. Konzistencia cenového vývoja v Českej republike je zrejmá – Český štatistický úrad za celý rok 2024 vykázal infláciu presne na úrovni 2,4 %.
Slovensko: Prechod od porovnateľných čísel k akcelerujúcemu rastu
Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR na 73. zasadnutí makrovýboru predstavil odhad inflácie vo výške 4,4 % pre rok 2026. Pre minulý rok sa predpokladá celoročná priemerná hodnota 4,1 %. Takáto trajektória naznačuje, že slovenská ekonomika sa podľa oficiálnych projekcií udrží v rokoch 2025 – 2026 v pásme okolo 4 %, čo je výrazne nad českými hodnotami. Predstavuje to podstatný rozdiel, keď Štatistický úrad SR oficiálne zverejnil za rok 2024 priemernú ročnú mieru inflácie vo výške 2,8 %.
Pre potvrdenie možno využiť aj projekciu Európskej komisie. Komisia vo svojej prognóze pre Slovensko z 17. novembra 2025 uvádza predpoklad inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na hodnote 4,1 % pre rok 2026 a 4,2 % pre rok 2025. Ako primárne príčiny sa uvádzajú zrýchľujúce ceny v energetickom sektore spolu s obmedzovaním cenových stropov, ako aj minuloročné navýšenie DPH a ďalších daňových povinností zahrnutých do konsolidačného fiškálneho balíka.
Čo to znamená pre občanov a tých, čo investujú?
V konečnom dôsledku to znamená, že po predošlých rokoch charakterizovaných mimoriadne vysokým zdražovaním sa rýchlosť cenového rastu v oboch krajinách podstatne spomalila. Na Slovensku však aj napriek tomu zostáva dynamika cenových zmien vyššia. Kým Česko podľa oficiálnych predpovedí smeruje k stabilizácii v okolí cieľa stanoveného centrálnou bankou, Slovensko má na základe dostupných domácich aj európskych prognóz zotrvať v rokoch 2025 až 2026 na úrovni približne 4 %. Za rozhodujúce faktory sa považujú daňové úpravy a energetický sektor. Práve inflácia určuje, akým tempom sa znižuje skutočná hodnota peňazí uložených v hotovosti alebo na bankových účtoch. Pre investorov predstavuje súčasne minimálnu požadovanú nominálnu výkonnosť potrebnú k udržaniu kúpnej sily. Dobrou správou však zostáva, že aktívni investori majú možnosť prostredníctvom výnosov zo svojich portfólií infláciu neutralizovať, zatiaľ čo u ostatných dochádza k postupnému znehodnocovaniu finančných prostriedkov.


Celá debata | RSS tejto debaty