Rozdiel medzi ekonomickou výkonnosťou Česka a Slovenska bol v roku 2025 priepastný – a podľa dostupných prognóz sa tento nepomer zachová aj v aktuálnom roku. České hospodárstvo sa zaradilo medzi najdynamickejšie v celej Európskej únii, kým slovenská ekonomika v podstate prešľapovala na mieste. Výhľad na rok 2026 naznačuje podobný scenár.
Českú ekonomiku poháňa domáca spotreba a investičná aktivita
České hospodárstvo si vlani pripísalo medziročný rast na úrovni 2,6 percenta – zhodou okolností identickú hodnotu dosiahol aj samotný posledný kvartál. Ako uvádzajú údaje českého štatistického úradu, hlavnú úlohu zohrali investície s nárastom o 5,3 percenta. Výrazne prispela aj spotreba domácností, ktorá sa medziročne zväčšila o vyše tri percentá.
Za minuloročným výkonom českej ekonomiky tak stál predovšetkým domáci dopyt – spotrebiteľský, podnikateľský aj vládny. Čistý export sa na raste HDP podieľal záporne, no nie pre slabý záujem zo zahraničia (vývoz narástol o 5,1 percenta). Príčinou bol práve robustný domáci dopyt, ktorý vyhnala nahor aj dovozovú stránku obchodnej bilancie – o 5,3 percenta.
Dobrá kondícia by sa mala preniesť aj do roku 2026. Ak sa neobjavia nečakané negatívne šoky, hrubý domáci produkt by mal opäť vzrásť výrazne nad dvojpercentnú hranicu.
Český rezort financií prognózuje tohtoročný reálny rast HDP okolo 2,5 percenta, pričom obdobné tempo predpokladá aj pre roky 2027 a 2028. Motorom má opäť byť domáci dopyt – investície spoločne so spotrebnými výdavkami obyvateľstva.
Česká národná banka je ešte optimistickejšia a odhaduje tohtoročný rast na 2,9 percenta (rovnako aj pre rok 2027). ČNB tiež pripisuje kľúčový význam spotrebiteľskému dopytu a investíciám zo súkromného aj verejného sektora. Česká banková asociácia sa so svojou predikciou rastu o 2,6 percenta v rokoch 2026 aj 2027 zaradila medzi oba uvedené odhady.
Slovenská ekonomika si prešľapuje – spotreba klesá, investície nestačia
Slovensko má za sebou z hľadiska ekonomického rastu v podstate stratený rok. Štatistický úrad SR vykázal za minulý rok rast HDP len na úrovni 0,8 percenta. Pozitívne pôsobili len investičné výdavky, kým spotreba domácností zaznamenala medziročný pokles o vyše jedno percento. Vplyv ostatných zložiek bol zanedbateľný.
Oživenie v roku 2026 sa zatiaľ nerysuje. Národná banka Slovenska počíta pre tento rok len s rastom o 0,6 percenta, pričom hlavným ťahúňom má byť export. Výraznejšie zrýchlenie by malo prísť až v roku 2027, keď sa vytratia dopady konsolidácie verejných financií. Optimistickejšie je slovenské ministerstvo financií s odhadom jednopercentného rastu v roku 2026, kde hlavnú úlohu majú zohrať investície.
Pre obe krajiny platí, že ide o malé, otvorené ekonomiky citlivé na vonkajšie vplyvy. Česko pritom môže priamo profitovať zo silného fiškálneho impulzu z Nemecka, kým na Slovensko sa tento spillover efekt prenesie skôr sprostredkovane.
Porovnanie rastu HDP v Česku a na Slovensku
| Krajina | HDP 2025 – skutočnosť (%) | Odhad 2026 – ministerstvo financií (%) | Odhad 2026 – centrálna banka (%) | Odhad 2026 – banková asociácia (%) |
| Česko | 2,6 | 2,4 | 2,9 (ČNB) | 2,6 (ČBA) |
| Slovensko | 0,8 | 1,0 | 0,6 (NBS) | – |
Zdroj: Ministerstvo financií ČR, Ministerstvo financií SR, Česká národná banka, Národná banka Slovenska, Česká banková asociácia
Rizikom pre obe ekonomiky zostáva ozbrojený konflikt na Blízkom východe. Platí pritom jednoduchá úmera: čím dlhšie bude trvať konfrontácia medzi USA a Izraelom na jednej a Iránom na druhej strane, tým väčšia hrozba sa materializuje – predovšetkým cez trvalo zvýšené ceny energií, ktoré by mohli roztočiť inflačnú špirálu a zároveň pribrzdiť hospodársky rast v oboch krajinách.


v Amerike na rínku majú banány zadarmo, ale... ...
Po demolicii matovicovou juntou museli varovat... ...
Svojho času sa mi sťažoval riaditeľ jedného... ...
Správy z júna 2023 - ekonómovia varujú, že... ...
Nikto neruinoval & nezadlžoval Slovensko... ...
Celá debata | RSS tejto debaty